Kráľ európskych meteoritov

Ak dnes spadne meteorit, kdekoľvek vo svete, vzbudí obrovský záujem médií, inštitúcií, hľadačov pokladov, ale aj všeobecnej verejnosti. Správa o páde nebeského telesa plní stránky novín, alebo správy v televízii či na internete. A to hovoríme o 21. storočí. Aká to však musela byť výnimočná a nevšedná udalosť, ktorá sa udiala pred 100 - 150-timi rokmi! Jednoduchý ľud, hlboko veriaci, ale obmedzený prístupom k informáciám, si tieto udalosti vysvetľoval ako pôsobenie nadprirodzených javov, spájaných skôr so zlými silami, ako s tými dobrými. Tí trochu uvedomelejší, povedzmemiestne autority, to mohli pochopiť ako pád hviezdy. Je to predsa jednoduché - niečo, čo s veľkým rachotom a sprevádzané možno aj svetelným úkazom - spadlo rovno z neba. Takáto výnimočná udalosť, akou nepochybne bol pád meteoritu, vzbudil vždy veľkú pozornosť aj medzi utečencami.

Na území Slovenska bolo zaznamenaných 6 potvrdených nálezov (pádov) meteoritov. Väčšina z nich pochádza z 19. storočia. Zastúpené sú len v troch zbierkach slovenských inštitúcií (Prírodovedné múzeum Slovenského Národného Múzea, Mineralogická zbierka Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva) a v niekoľkých súkromných zbierkach slovenských zberateľov. 

V roku 1814 bol nájdený meteorit pri obci Lenartov v Bardejovskom okrese, 24. júla 1837 dopadol meteorit v Divine. V roku 1840 objavili miestni šľachtici, že kováč z obce Slanica, blízko Námestova používa na výrobu nástrojov veľmi kvalitnú oceľ. Ako sa neskôr ukázalo pochádzala z pôvodne asi 500 až 1 500 kg vážiaceho železného meteoritu, ktorý je označovaný Oravská Magura. Aj 9. mája 1895 zaznamenali pád meteoritu pri obci Veľké Borové s hmotnosťou 5,9 kg. Hlavná časť Borovského meteoritu je uložená v Národnom múzeu v Budapešti. V roku 1994 objavil pri obci Rumanová v Nitrianskom okrese kombajnista kameň, ktorý neskôr odovzdal agronómovi z miestneho družstva. Kameň sa nakoniec dostal do rúk odborníkov, ktorí preukázali, že ide o kamenný meteorit. Dopad dosiaľ najmladšieho meteoritu, nájdeného na Slovenskom území, zaznamenali 28. februára 2010 astronómovia na Východnom Slovensku. Jeho prvé fragmenty našli 20. marca 2010 a v priebehu nasledujúcich dní v katastrálnom území obce Vyšný Klátov západne od Košíc. Neskôr nájdené fragmenty sa nachádzali hlavne v katastrálnom území mesta Košice. Astronómovia našli 64 fragmentov meteoritu, z ktorých najväčší mal priemer 12 cm a hmotnosť okolo 2,19 kg. Meteorit označovaný ako Košice mal pôvodne pri prieniku do atmosféry priemer asi 1,5 m a vážil niekoľko ton. Po dopade sa rozlomil na viacero kusov, najväčší z nich má takmer 12 centimetrov a váhu 2,19 kg, najmenší 0,8 centimetra a váhu 0,57 gramu. Veľká časť pôvodne niekoľko tonového obra počas letu jednoducho zhorela. 

Jeden meteorit ale v oficiálnych štatistikách chýba. Ide o meteorit Lietava. V starých listinách sa možno dočítať, že s osudmi Lietavského hradu súvisí aj zvláštny prírodný úkaz, ktorý sa prihodil 27. novembra 1607. V ten deň večer o siedmej zazreli kastelán Závodský s niektorými vartovníkmi letiaci žeravý predmet, dlhý ako brvno, ktorý osvietil celý hrad. Potom s veľkým rachotom, akoby sa strieľalo z dela, padol za kopec Veľký Cibuľník. Pri jeho dopade sa na hrade zatriasli všetky okná, akoby bolo zemetrasenie. Informácie o náleze meteoritu zatiaľ chýbajú, ale ide bezpochyby o zaujímavý a pravdepodobne prvý zaznamenaný pád meteoritu na území Slovenska, dokonca neďaleko Diviny.

Ale vráťme sa k Divinskému meteoritu.

Jeho históriu máme celkom dobre písomne zdokumentovanú. Autentický zápis o jeho páde sa nachádza na prvej strane prvého zväzku Divinskej farskej matriky. Text je písaný latinsky a jeho slovenský preklad znie: "Divinu vzrušila zvláštna udalosť 24. júla 1837. V tento deň o pol dvanástej hodine pred obedom sa slnko zatmilo a v 50-stupňovom uhle v diaľke 40 siah od kostola v smere vyšného konca obce dopadol tu s veľkým rachotom meteor vo váhe 19 viedenských funtov (1 viedenský funt = 56,006 kdg). Rozmery tohto meteora - povetroňa boli tieto: dĺžka 24 cm, šírka 23 cm, hrúbku 13 cm. Meteor tento si vzala vdova grófka Ľudmila Čákyová, rodená Lažanská, do svojho hradu v Budatíne, čo vzácnu pamiatku a v roku 1838 ho darovala Národnému múzeu v Budapešti, kde sa dosiaľ nachádza". 

Pod záznamom v divinskej matrike je podpísaný Štefan Závodník, v období pádu meteoritu kaplán u divinského farára Jána Lottnera. nutné je poznamenať, že Závodník nebol objaviteľom meteoritu. Krátko po páde ho našiel a pred zničením zachránil Ján Lottner, ktorý ho ešte teplý priniesol na divinskú faru a neskôr odovzdal grófke Čákyovej. Zápis v matrike bol vykonaný na dvakrát, ako o tom svedčia nielen roky, resp. datovanie záznamov - 1837 a 1838, ale aj ich odlišný rukopis. Prvý zápis spravil pravdepodobne tesne po páde Ján Lottner, druhý vznikol zrejme až niekoľko rokov po páde, pretože Závodník je tu podpísaný už ako paroch (us) divinensis, čiže farár Divinský, ktorým bol až od roku 1841. Popredný stredoeurópsky prírodovedec Jozef Sadler označil meteorit z Diviny na základe jeho veľkosti, dokonalého stavu a nádherného tvaru za kráľa všetkých európskych meteoritov. Menšiu časť meteoritu má vo svojich zbierkach aj Viedenské prírodovedné múzeum. Najvúčšia časť meteoritu zostala dodnes uložená v Prírodovednom múzeu v Budapešti. 

S Divinským meteoritom súvisí ešte jedna výnimočná okolnosť.

Dodnes úplne presne nevieme, kam dopadol. Ak by sme mali zobrať do úvahy, že Lottner odhadol správne vzdialenosť dopadu v siahach (1 stará Uhorská siaha = 1,896 483 m), tak by meteorit dopadol približne 76 metrov od kostola. Avšak podľa medzinárodnej inštitúcie Meteoritical Bulletin je oficiálne miesto dopadu meteoritu podľa súradníc, ktoré sa medzinárodne uznávajú, už na území obce Lalinok! Isté však je, že meteorit sa oficiálne nazýva Divinským. 

Meteorit bol pre divinčanov dlhé obdobie iba informáciou, ktorá sa často rozprávala v rodinách. Prvá oficiálna návšteva občanov Diviny v Prírodovednom múzeu v Budapešti sa konala až začiatkom 90. rokov 20. storočia a viedol ju vtedajší starosta Jozef Cudrák. Vznikli aj prvé fotografie meteoritu.

Vďaka mineralógovi Mgr. Danielovi Ozdínovi, PhD. z Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa dostalo na Slovensko päť verných kópií divinského meteoritu. Jedna z nich je súčasťou Pamätníka divinského meteoritu, ktorý slávnostne odhalil starosta obce Ing. Emil Molko počas Ondrejovských hodov 29. 11. 2014. Ide o jediný takto stvárnený geologický pamätník na Slovensku. Pri tejto príležitosti vydala Slovenská pošta príležitostnú pečiatku s motívom divinského meteoritu. Ide o druhé pripomenutie meteoritu vo forme príležitostnej poštovej pečiatky v slovenskej filatelistickej histórii. O tejto výnimočnej filatelistickej udalosti priniesli informácie viaceré filatelistické organizácie, najmä v Českej republike a Maďarsku. Doteraz Slovenská, ani Česká pošta nevydali žiadnu známku venovanú meteoritu. 

(čerpané z Ročenky 2015, článok napísal Ing. Marek Sobola, PhD.)