Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja

Barokový kostol svätého Ondreja z roku 1779 prešiel renováciou v rokoch 1947 - 1948. Kostol je v správe Farskéhoúradu Divina. Obec sa aktívne vo veľkej miere podieľala na jeho rekonštrukcii a modernizácii. 

Starý kostol

Kanonická vizitácia z r. 1767 hovorí: 

"Filiálny kostol v Divine je celý z dreva, je zasvätená sv. Andrejovi, postavený v r. 1726 Gašparom Ladislavom Szunyoghom. Bol znesvätený, keď v ňom bolo pochované nekrstené dieťa. Bola v ňom socha sv. Andreja. Vedľa kostola je malá drevená veža, na ktorej je zvon nepatrnej váhy. Cintorín bol ohradený drevenou ohradou, ale doňho pochovávali len 5 rokov. Predtým si Divinci pochovávali mŕtvych sami, kde chceli, mimo cintorína. Fary v Divine niet, ale prv bola." - z farskej kroniky. 

Tento kostol stál pravdepodobne na mieste terajšieho obecného úradu, pri zemných prácach na tých miestach sa našlo mnoho kostí mŕtvych. Pri niektorej z častých divinských povodní bol zrejme poškodený, a preto nový postavili radšej na kopci.  

Ešte jedna zmienka o starom kostole je v kanonickej vizitácii z r. 1828: "Jeden zo zvonov v kostole pochádza zo starého kostola". Dnes už nikto nevie, ako divinský kostol z roku 1726 vyzeral. 

Nový kostol 

V roku 1742 bola v Divinke postavená kaplnka a v roku 1773 sa začal stavať nový kostol v Divine. Stavba trvala šesť rokov a financoval ju gróf z Budatína Ján Szunyogh. Do novej farnosti patrili aj obce Svederník, Marček, Považský Chlumec, Divinka, Lalinok a určitý čas Rudinská. Kostol stavali z kameňa a pálenej tehly v štýle rokoko, s masívnymi múrmi a klenutou povalou. Jezaznamenané, že "...divinských predkov museli hajdúsi do nového kostola zháňať". Zvnútra kostola bol vchod do krypty, sú v nej 3 mŕtvoly, ale už v r. 1828 sa nevedelo, kto je tam pochovaný, no môžeme si byť istí, že chudobní z obce to určite neboli. Vchod do krypty bol opatrený drevenými dverami, tiekla do nej spodná voda, v súčasnosti je novým dláždením zamurovaný úplne. Nad portálom kostola je dosiaľ do kameňa kresaný erb bývalého patróna rodiny Szunyoghovcov. Dvoje dverí na bočných stenách sa zaisťovali hrubými hranolmi. V r. 1922 bol pokrytý šindľom, v r. 1947 eternitom. V kostole bola kazateľnica, v 70-tich rokoch bola však odstránená a chodba k nej zo starej zákristie zamurovaná. V roku 1964 bola postavená nová zakristia. 

Kostol bol zasvätený sv. Andrejovi (Ondrejovi) apoštolovi. Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre z neomietnutých kameňov. Hlavný oltár bol vyzdobený na veľkom plátne maľovaným obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa - pestúna. Počas II. svetovej vojny 26. 7. 1943 boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola - patróna kostola - v malej kovovej schránke opatrenej sklom. Až v r. 1921 boli ku kostolu postavené schody, predtým k nemu viedol z obce iba chodník, v zimnom čase pravdaže klzký. Schody boli drevené, časom poškodené a preto všetci obyvatelia boli povinne poistení proti úrazu. V r. 1983 schody opravili, zaliali asfaltom. Vtedy sa odstránili aj staré lipy, ktoré stáli pred kostolom, pretože ich korene siahali až pod oltár a ničili základy. 

 Zápis vo farskej kronike:

"Pán farár Aladár Struhár v roku 1947 - 1948 previedol dôkladnú renováciu miestneho kostola, ktorý bol už v dezolátnom stave a na spadnutie. Jeho usilovnosťou divinský kostol sa stal jedným z najkrajších kostolov v okrese Žilinskom."

Vtedy za 185 000 vtedajších korún sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu zdobila teraz vežu cibuľovitá kupola. Kostol bol dookola ohradený múrom, dnes sa z neho zachovala iba vstupná brána. 

Rekonštrukcia kostola v r. 2011

V letných mesiacoch v roku 2011 bola kopula pomocou žeriavu zložená z veže a kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola - ľudovo nazývaná "žebrovňa". 

Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov. Szunyoghovci patria medzi najdlhšie kvitnúci rod Trenčianskej stolice, ktorý bol v r. 1588 povýšený do barónskeho a v r. 1708 do ešte vyššieho grófskeho stavu. V ľavej strane štítu erbu je na pažiti rytier na koni so zástavou na pravom pleci. Posledný mužský potomok rodiny Szunyogh zomrel v r. 1778 - patrón sa teda svojho diela už nedočkal.  Dátum pod erbol označuje rok, kedy bol kostol omietnutý brizolitom (1967). 

Elektrické hodiny na kostole

Od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine aj vežové hodiny. Priemer ich číselníka je dva metre a ručičky sú dlhé 100 a 80 centimetrov, takže ich vidieť zďaleka. Tí, ktorí bývajú na dolnom konci obce blízko kostola, ich počujú aj odbíjať každú štvrťhodinu a v noci sú osvetlené. Riadené sú rádiovými vlnami, takže spoľahlivo ukazujú presný čas. Pri zmene letného času z letného na zimný a naopak sa posúvajú o hodinu dopredu alebo dozadu. 

Slnečné hodiny na kostole 

Donedávna (od roku 1974) boli na kostole iba slnečné hodiny, ktoré ukazovali správne len takzvalý letný čas. 

Zvony v kostole 

Zvony sú stálymi ohlasovateľmi radostných i smutných udalostí v obciach kresťanského sveta. Aj divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi. Na vežu musíte prekonať 16 schodov na chórus a 49 ku zvonom:

Najväčší zvon visí v strede, je z roku 1924, je na ňom nápis: SLUŽIM NA VATŠIM ČESŤ A SLÁVU BOŽIU a motív Jána Krstiteľa ako krstí Pána Ježiša. Zvoní sa ním hlavne pred sv. omšami v nedeľu. 

Menší zvon z južnej strany je tiež z roku 1924. Má nápis: ŽIVÝCH VOLÁM, MRTVÝCH OPLAKÁVAM, BÚRKY ZAHÁŇAM a zobrazený je na ňom sv. Jozef s malým Ježišom. Zvoní hlavne pri pohreboch a v minulosti i pri veľkých búrkach. 

Na severnej strane veže visí najstarší zvon z roku 1774, má teda 229 rokov - sotva niekde v Divine nájdete starší letopočet. Zachoval sa vraj preto, že cez 1. svetovú vojnu bol zahrabaný na boku veže. Týmto zvonom zvoní ráno, napoludnie, večer a pred sv. omšami vo všedné dni. Je na ňom zobratená kľačiaca postava a nápis: F. UDIT MEIOANERNEST CHRISTEL-LIPOSO NIIANNO 1774. 

Tieto 3 zvony boli od 9. mája 1975 na elektrický pohon, od r. 2001 sú na pohon elektromagnetický.

Na veži je upevnený ešte maličký zvon, tzv. umieračik, tento je ešte stále na "ručný pohon", vedie k nemu z chórusu povraz. Zvon je bez nápisu a zvoní sa ním každému, kto zomrie. 

Na poschodí pod zvonami sa nachádza takzvaný rapkáč, ktorý sa používa v čase, keď sú "zaviazané zvony" - od Zeleného štvrtka večer až po Bielu sobotu večer, je tiež poháňaný elektrinou.