Ľudový odev

Nikto na celom svete nemá na takom malom priestore takú veľkú, bohatú a pestrú paletu ľudových odevov - krojov ako Slováci. Tradícia ľudového odevu sa v Divine udržala pomerne dlho. Ešte v dnešných dňoch stretávame hlavne staršie ženy v kroji, ktorý sa v istých rysoch podobá pôvodnému, i keď s čiastočne zmenenými strihovými tvarmi, najmä však z nových materiálov. Zánik chovu oviec a pestovania ľanu spôsobil pokles odevných súčasti z vlny a plátna. Nahrádzali ich továrensky, strojovo vyrábané materiály. 

V Divine sa nosil sedliacky kroj. Na nohách nosili ľudia namiesto ponožiek natočené úzke pruhy látok - "onuce" a na ne si obúvali kožené krpce, v zime čižmy a papuče, ale väčšinou chodili, hlavne v lete, bosí. Cez vojnu sa nosili dreváky. Topánky nosili deti jedny po druhých alebo im kupovali rodičia úmyselne väčšie čísla, aby do nich dorástli. Ale topánky sa zodrali skôr, ako boli nohy dorastené. Keď bolo chladno, ženy nosili ručníky alebo krátke slovenské kožuchy z ovčej kožušiny. V čase, keď o elektrických práčkach ani nechyrovali, prali ženy na potoku ručne na rumpliach, bez chemikálii. Prádlo drhli a potom porozkladané po tráve na slnku bielili. 

Odev sa prv ukladal do truhlíc - veľkých drevených bedien, do ktorých dávali aj knižky a podobné veci. Ale odevu kedysi nemali ľudia toľko ako dnes.